Tunel Karpaty je jednou z najdiskutovanejších dopravných stavieb na Slovensku. Má potenciál výrazne zlepšiť dopravnú situáciu v okolí Bratislavy a odbremeniť preťažené komunikácie. Aké sú najnovšie informácie o jeho realizácii a kedy sa môžeme dočkať začiatku výstavby?

Kde je Tunel Karpaty (trasa)

Tunel Karpaty je plánovaný diaľničný tunel na Slovensku, ktorý bude súčasťou diaľnice D4, známej aj ako nultý obchvat Bratislavy. Jeho trasa povedie popod pohorie Malé Karpaty, čím prepojí mestskú časť Bratislava-Rača na východe so Záhorskou Bystricou na západe.

Presná trasa a napojenie:

• Východný portál (začiatok tunela): bude sa nachádzať severovýchodne od mestskej časti Bratislava-Rača, v blízkosti obce Vajnory. Tu sa tunel napojí na existujúci úsek diaľnice D4. 
• Západný portál (koniec tunela): vyústenie tunela je plánované severozápadne od obce Marianka, kde sa napojí na už vybudovaný úsek diaľnice D4 medzi križovatkami Záhorská Bystrica a Devínska Nová Ves.

Celková dĺžka tunela Karpaty je plánovaná na približne 11 760 metrov, čo by z neho urobilo najdlhší diaľničný tunel na Slovensku.

Tento tunel je kľúčový pre zlepšenie dopravnej situácie v bratislavskom regióne, pretože umožní tranzitnej doprave obísť centrum mesta, čím sa zníži dopravné zaťaženie a emisie v mestských častiach. Okrem toho poskytne rýchlejšie a efektívnejšie spojenie medzi východnou a západnou časťou regiónu.

Aktuálny stav projektu

Projekt tunela Karpaty, plánovaného ako súčasť severného obchvatu Bratislavy, nedávno dosiahol významný pokrok. V decembri 2024 Ministerstvo životného prostredia ukončilo proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a vydalo súhlasné stanovisko k realizácii projektu.

Tunel Karpaty, s plánovanou dĺžkou približne 12 kilometrov, by sa po dokončení stal najdlhším cestným tunelom na Slovensku. Jeho trasa má viesť od bratislavskej mestskej časti Rača až po Záhorskú Bystricu, čím by sa výrazne odľahčila doprava v hlavnom meste a zlepšila plynulosť tranzitnej dopravy.

Napriek získaniu súhlasu EIA zostáva otázka financovania projektu otvorená. Odhadované náklady na výstavbu tunela sa pohybujú okolo 1,7 miliardy eur. Minister dopravy Jozef Ráž mladší naznačil, že na zabezpečenie ekonomickej návratnosti projektu by mohlo dôjsť k vyňatiu tunela zo systému diaľničných známok, čo by znamenalo, že poplatok by platili len vodiči, ktorí tunel využijú.

Časový harmonogram projektu predpokladá začiatok výstavby v roku 2029 a jej dokončenie v roku 2036. Je však dôležité poznamenať, že tieto termíny môžu byť ovplyvnené ďalším priebehom prípravných prác, zabezpečením financovania a legislatívnymi procesmi.

Projekt tunela Karpaty je považovaný za strategickú investíciu pre Slovensko, s cieľom zlepšiť dopravnú infraštruktúru a odľahčiť preťažené komunikácie v Bratislave. Jeho realizácia by mohla priniesť významné benefity pre tranzitnú aj miestnu dopravu, avšak úspech projektu bude závisieť od efektívneho riešenia financovania a dodržania stanovených termínov.

Kedy bude Tunel Karpaty?

Projekt tunela Karpaty, plánovaného ako súčasť obchvatu Bratislavy, nedávno dosiahol významný pokrok. V decembri 2024 Ministerstvo životného prostredia ukončilo proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a vydalo súhlasné stanovisko k realizácii projektu.

Časový harmonogram projektu predpokladá začiatok výstavby v roku 2029 a jej dokončenie v roku 2036. Je však dôležité poznamenať, že tieto termíny môžu byť ovplyvnené ďalším priebehom prípravných prác, zabezpečením financovania a legislatívnymi procesmi.

Čo to prinesie vodičom?

Výstavba Tunela Karpaty prinesie vodičom viaceré výhody, ktoré môžu výrazne zlepšiť dopravu v Bratislave a jej okolí. Medzi hlavné prínosy patria:

1. Skrátenie času cestovania: tunel umožní rýchlejší prejazd medzi východnou a západnou časťou Bratislavy. Odhaduje sa, že vodiči môžu ušetriť desiatky minút denne na dochádzaní.
2. Menej dopravných zápch: odbremení preťažené úseky D1 a vnútromestské cesty. Zníži sa tlak na Bratislavský obchvat a mestské komunikácie.
3. Vyššia bezpečnosť na cestách: moderný tunel bude vybavený bezpečnostnými systémami a najnovšími technologickými riešeniami. Odstráni sa riziko kolízií v hustej premávke, hlavne na exponovaných úsekoch v meste.
4. Plynulejší tranzit a medzinárodné spojenie: rýchlejšia doprava pre tranzitujúce vozidlá medzi severom a západom Slovenska. Zlepší sa napojenie na diaľnicu D4 a prepojenie s Rakúskom a Českou republikou.
5. Ekologické prínosy: menej áut v centre Bratislavy znamená nižšie emisie CO₂. Redukcia hluku a lepšie životné prostredie v mestských častiach.
6. Možné úspory na palive: plynulejšia jazda znamená nižšiu spotrebu paliva v porovnaní so státím v kolónach. Efektívnejšie trasy môžu znížiť celkové náklady na dopravu.

Celkovo bude Tunel Karpaty zásadným krokom k modernejšej a efektívnejšej doprave v Bratislave a okolí.

Financovanie a prekážky

Projekt Tunela Karpaty predstavuje jednu z najväčších infraštruktúrnych investícií na Slovensku, no jeho realizácia čelí viacerým výzvam, najmä v oblasti financovania a legislatívnych procesov.

Financovanie projektu

Odhadované náklady na výstavbu tunela sa pohybujú okolo 1,7 miliardy eur. Financovanie projektu je stále predmetom diskusií, pričom sa zvažujú viaceré možnosti:

• Štátny rozpočet: Slovensko musí zabezpečiť významnú časť financií, čo môže znamenať vyšší tlak na verejné financie.
• Eurofondy: hľadá sa možnosť financovania prostredníctvom fondov Európskej únie, ktoré by mohli pokryť časť nákladov.
• PPP projekt (verejno-súkromné partnerstvo): existuje úvaha o zapojení súkromného sektora, čo by mohlo pomôcť urýchliť výstavbu.
• Spoplatnenie tunela: uvažuje sa o vyňatí tunela zo systému diaľničných známok, čo znamená, že vodiči by za prejazd museli platiť samostatný poplatok.

Hlavné prekážky projektu

• EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie): hoci tunel už získal kladné stanovisko v procese EIA, ďalšie schvaľovacie procesy môžu projekt zdržať.
• Stavebné povolenia: po získaní všetkých schválení bude potrebné vydať stavebné povolenia, čo môže trvať niekoľko rokov.

• Vysoké náklady na výstavbu môžu viesť k oneskoreniu realizácie alebo nutnosti hľadať dodatočné zdroje financovania.
• Európska únia môže schváliť len čiastočné financovanie, čo by znamenalo, že Slovensko by muselo pokryť zvyšok sumy.

• Geologické podmienky Malých Karpát: výstavba tunela v hornatom teréne môže byť technicky náročná, čo môže spôsobiť vyššie náklady a predĺženie výstavby.
• Dĺžka tunela: s plánovanou dĺžkou takmer 12 km sa bude jednať o najdlhší cestný tunel na Slovensku, čo si vyžiada špeciálne technológie a bezpečnostné opatrenia.

Tunel Karpaty je kľúčovou dopravnou stavbou, no jeho realizácia závisí od zabezpečenia financovania a prekonania administratívnych a technických výziev. Aktuálne odhady predpokladajú začiatok výstavby v roku 2029 a dokončenie v roku 2036, avšak tieto termíny môžu byť posunuté v závislosti od financovania a ďalšieho vývoja projektu

Zaver

Tunel Karpaty je strategickou dopravnou stavbou, ktorá môže výrazne prispieť k plynulejšej a efektívnejšej doprave v Bratislave a okolí. Hoci projekt čelí výzvam v oblasti financovania a administratívnych procesov, jeho realizácia by mohla priniesť značné výhody pre vodičov aj obyvateľov. S postupným napredovaním schvaľovacích procesov a hľadaním vhodných zdrojov financovania sa otvára cesta k jeho výstavbe v nasledujúcich rokoch. O ďalších krokoch a novinkách budeme pravidelne informovať.